Ahojte, ako sa máte?
Volám sa Samuel a dnes by som sa s vami chcel podeliť o svoj Gap Year zážitok – ako ma rok bez školy a každodenných povinností ovplyvnil a dostal tam, kde som dnes. Téma gap yearu je v slovenskej kultúre stále tabu, no dnes vám ukážem, že to tak nemusí byť.
Možno sa mnohí z vás nachádzate v podobnej situácii a premýšľate nad tým, že potrebujete pauzu – čas pre seba, aby ste si všetko poriadne premysleli a vedeli, že vaše rozhodnutie, nech je akékoľvek, je naozaj vaše. Možno už dávno viete, čo chcete, ale stále hľadáte správnu cestu alebo potrebné zdroje, aby ste sa tam dostali. Niečo podobné bol môj prípad, a dnes vám o tom porozprávam.
Prvý deň bez školy – pocit slobody aj neistoty
Môj Gap Year sa oficiálne začal 25. mája 2023, keď som naposledy opúšťal brány svojho gymnázia. Väčšina mojich spolužiakov už dávno vedela, kam smerujú – boli prijatí na svoje vysnívané vysoké školy a čakalo ich nezvyčajne dlhé, takmer štvormesačné leto, počas ktorého si konečne mohli dopriať zaslúžený oddych.
A ja? Ja som v podstate nemal nič – len myšlienku, že o rok odídem do Holandska, ktorú sa mi rodičia sem-tam snažili vybiť z hlavy. Musím povedať, že občas k tomu nemali ďaleko, no dnes som nesmierne rád, že sa im to nepodarilo. O tom však neskôr. 😉
Možno sa pýtate, prečo gap year?
Gap Year preto, lebo som nechcel ísť na vysokú školu s prázdnymi vreckami, či už by som študoval na Slovensku, alebo kdekoľvek inde.
A prečo práve Holandsko?
Táto krajina ma nikdy predtým nelákala. Ani som na to nepomyslel. Keď niekto spomenul Holandsko, napadol mi jedine Amsterdam, a ani ten mi neprišiel zaujímavý. Po nedávnom výlete však musím povedať, že som sa vo svojom pohľade na Amsterdam veľmi mýlil, a toto mesto doslova zbožňujem.
Prečo nie Dánsko?
Predtým som uvažoval nad Dánskom, keďže to bola populárna a dostupná krajina pre študentov. Pomerne nedávno však Dánsko zatvorilo mnohé odbory, čo mi trochu pomiešalo karty. V konečnom dôsledku som však za to vďačný, neviem, či by som si poradil v Dánsku, ktoré je o dosť drahšie a podnebím chladnejšie.
Nakoniec som sa rozhodol pre Holandsko po návšteve veľtrhu Gaudeamus v Bratislave, kde som úplnou náhodou narazil na moju súčasnú univerzitu. Bol to asi osud, pretože uličku, v ktorej prezentovala moja súčasná škola spolu s Holpromom, som ako jedinú z celého veľtrhu spočiatku úplne ignoroval. Bol som otrávený z toľkého množstva informácií o každej jednej vysokej škole, ktorá sa všemožnými spôsobmi a rôznymi propagačnými predmetmi snažila predať všetkým tým nezaujatým študentom, ktorí sa prišli len uliať z vyučovania.
Hovoril som si: „Čo už ma v tej uličke môže prekvapiť?“ Veľmi som sa však mýlil, keďže som sa neskôr predsa len rozhodol pozrieť sa do tej uličky. Keď som si vypočul pár slov o mojej vtedy ešte len budúcej vysokej škole, vedel som, že toto je miesto pre mňa, a z veľtrhu som odchádzal s úsmevom na tvári.
Po maturite sme si užili posledné párty ako spolužiaci zo strednej, ktorí sa rozutekajú po svete a možno sa občas stretnú. Bolo to veľmi príjemné obdobie, ktoré som zavŕšil solo tripom do Berlína. 🇩🇪
Moje zážitky a skúsenosti počas gap year
Solo trip – nezabudnuteľný zážitok
Tento zážitok musím spomenúť, pretože to bola veľmi obohacujúca skúsenosť. Prvýkrát som bol odkázaný úplne sám na seba. Prvýkrát som cestoval lietadlom a čelil výzvam, ako napríklad orientácia v miestnej MHD. (Fun fact: Berlín má oficiálne jeden z najlepších MHD systémov na svete, ktorý pozostáva z pozemných vlakov, metra, električiek, autobusov, lodí a ďalších dopravných možností, takže som mal celkom šťastie.) Ďalšou výzvou bolo napríklad vyznať sa v mapách a celkovo zvládnuť všetko sám.
Aj keď hlavnou myšlienkou tohto článku nie je solo cestovanie, vrelo vám ho odporúčam – zmení vám pohľad na mnohé veci. Len prosím, nezmeškajte lietadlo, ako sa to takmer stalo mne pri ceste domov (našťastie malo meškanie).
Po návrate domov som si užil zvyšok leta, keďže som mal do konca augusta podľa slovenskej legislatívy stále štatút študenta. Trochu som ešte cestoval – navštívil som Balaton v Maďarsku či starobylý Rím.
Koncom leta som však už začal stresovať a pripravovať sa na to, čo ma čaká a neminie – práca. Potreboval som príjem, nemohol som si dovoliť celý rok nečinne sedieť a byť finančne závislý od rodičov. Už dlhšie som premýšľal nad tým, že začnem niečo vlastné – či už nejaký freelance biznis, alebo, ak chcete, prácu „na voľnej nohe“. Taktiež mi napadlo, že by som sa mohol stať influencerom, ale v tej dobe som nemal jasnú predstavu o tom, aký obsah by som mohol tvoriť.
To ma privádza k prvému dôležitému bodu, ktorý by som odporúčal zvážiť každému, kto uvažuje nad Gap Yearom ⬇️
Dôležité lekcie, ktoré som sa naučil
1. Ujasnite si, čomu sa chcete venovať
Možno už máte financie a vaším cieľom je spoznávať krajiny, alebo ešte neviete, či sa vôbec k štúdiu vrátite. Nemyslím si, že je nevyhnutné mať v hlave presný plán – čo, kedy, kde a ako urobíte. No spätne musím priznať, že som nevenoval dostatok pozornosti stanoveniu svojich cieľov.
Čo tým chcem povedať? Vlastne som sám nevedel, čo chcem. Áno, tušil som, že na konci tejto cesty ma pravdepodobne čaká Holandsko, no namiesto toho, aby som sa sústredil na konkrétne kroky, ktoré by ma pripravili na život zahraničného študenta, venoval som sa prakticky všetkému ostatnému. (Koncept drobných návykov, ktoré formujú našu osobnosť, je skvele opísaný v knihe Atómové návyky od Jamesa Cleara – veľmi ma inšpirovala.)
Prvého septembra som teda zašiel na úrad práce, aby som sa zaregistroval do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Chcem len podotknúť, že ak k 1. septembru nemáte prácu, táto registrácia je povinná. Zaniká vám totiž štatút študenta, a poisťovňa už za vás neplatí zdravotné poistenie. Ak tento krok zanedbáte, hrozí vám pokuta a dlhy voči poisťovni. Odporúčam zavolať priamo do svojej poisťovne a zistiť si konkrétne podmienky. Ja som tento krok dosť podcenil, avšak o tom sa dočítate neskôr.
Nakoniec som na úrad práce ani nemusel chodiť, keďže už o dva dni neskôr som dostal ponuku, ktorá sa jednoducho neodmieta. Mal som možnosť pracovať ako tlmočník a koordinátor. Moja úloha spočívala vo vysvetľovaní pracovných postupov zahraničným zamestnancom z Indie. Taktiež som dozeral na ich progres a bol pre nich akýmsi spojovacím článkom, keď potrebovali pomoc.
Táto práca bola naozaj zaujímavá a prebudila vo mne istú dávku empatie. Uvedomil som si, aké musí byť pre nich náročné žiť tak ďaleko, v neznámom prostredí, ktoré však mne pripadalo úplne prirodzené.
Mnohokrát ma to dokonca prinútilo premýšľať nad tým, či naozaj chcem odísť do cudzej krajiny na tak dlhú dobu. Počas Gap Yearu sa nejedenkrát budete musieť popasovať s touto myšlienkou, bez ohľadu na to, kde budete (to mi pripomína slová mojej obľúbenej skladby “keep in mind the places you’ll go” – Pamätaj na miesta, kam pôjdeš).
2. Každá skúsenosť ťa niekam posunie – aj tá nečakaná
V novembri 2023 sa stalo niečo, čo som nečakal. Vo firme, v ktorej som pracoval, som dostal prekvapivú ponuku – služobnú cestu do Nemecka na dva mesiace. Priznám sa, spočiatku som veľmi váhal, či ju prijať. Vedel som totiž, že takáto cesta by výrazne obmedzila moju možnosť tvoriť obsah online (čo som mimochodom dovtedy ani len nespustil – takže som opäť len klamal sám seba). Na druhej strane som si vravel, že by to mohla byť skvelá skúsenosť – a hlavne dobre finančne ohodnotená. Nakoniec som ponuku prijal – a bolo to asi moje najlepšie rozhodnutie počas Gap Yearu.
V Nemecku som trávil viac času vo výrobe ako pri tlmočení, no práca bola veľmi pokojná. Moje šéfky boli skvelé a hlavne milé. (Ak toto náhodou čítate, pozdravujem vás! 🤗) No potom prišiel ďalší zlom.
V Nemecku som bol asi týždeň. Moja denná smena sa práve skončila a zo skrinky som si vybral mobil. Keď som ho zapol a rozsvietil sa displej, uvidel som správu. To, čo v nej stálo, ma úplne zasiahlo. Jeden z mojich indických kolegov mi oznámil, že celú skupinu viac ako dvadsiatich indických zamestnancov prepustili. Tým pádom som o svoju pozíciu na Slovensku prišiel aj ja. Keby som sa vtedy rozhodol neísť do Nemecka, ostal by som bez práce a bez peňazí. Mojich kolegov mi bolo, samozrejme, ľúto, no, žiaľ, tak to v korporátnom svete chodí.
Pobyt v Nemecku
Pobyt v Nemecku bol skvelý. Býval som v spolkovej republike Porýnie-Falcko, ktorá je známa výborným vínom a hustými lesmi. Navštívil som mestá ako Frankfurt nad Mohanom, Karlsruhe či Landau.
Voľný čas som trávil väčšinou varením, keďže som bol odkázaný sám na seba a nikdy predtým som nevaril. Boli by ste prekvapení, aký skvelý kuchár sa zo mňa stal. Snažil som sa variť jednoduché, no zdravé jedlá, plné bielkovín a prospešných látok. To mi neskôr veľmi pomohlo aj na internáte, keďže som bol opäť odkázaný len na seba.
V tej dobe som už začal riešiť prihlášky na holandské školy, čo bolo niekedy celkom komplikované. Napríklad som počas víkendov riešil online príjmačky vo forme kvízov, alebo som zháňal ubytovanie. Pamätám si napríklad, ako som musel klamať svojim nadriadeným, že riešim niečo urgentné, no v skutočnosti som sa zašíval v kantíne a volal s Rebekou ohľadom mojich prijímačiek.
Taktiež som si vytvoril online obchody na Etsy, kde som predával digitálne plagáty. Musím povedať, že môj Etsy obchod je pomerne úspešný, vzhľadom na to, že som ho propagoval naozaj minimálne. Dodnes som predal okolo 60 plagátov, a každý mesiac dostanem nejaký ten pasívny príjem. (Tu len chcem dodať, že ide o sumy maximálne 20 EUR mesačne, takže sa nemusím obávať, že mi daňový úrad zaklope na dvere. Ak však niekto z vás plánuje začať podnikať online vo veľkom, určite to riešte zodpovedne a založte si živnosť. Bude to zahŕňať isté poplatky, no aj množstvo benefitov.)
Po návrate z Nemecka som sa rozhodol pre zásadné rozhodnutie – zostať chvíľu doma a venovať sa tomu, na čom naozaj záleží, nech už to má byť čokoľvek… A práve tam nastal problém.
Priznanie, ktoré som si dlho nepripúšťal
Teraz vám poviem niečo, čo som ešte nikomu nepovedal. Mojou najväčšou slabinou bolo, že som chcel čo najrýchlejšie zbohatnúť, nech to stojí, čo to stojí. Len som klamal sám seba a skončil na pokraji úplného vyhorenia. Nevedel som si priznať, že som až príliš veľký perfekcionista na to, aby som niečo zmysluplné dokončil. Navyše mi veci, ktoré som robil ani nepripadali zmysluplné.
Plánoval som totiž tvoriť YouTube videá s tématikou „brainrot“, zamerané na hry ako Minecraft či Roblox. Áno, počujete dobre. Veľmi často som preto prokrastinoval a robil veci, ktoré v tej chvíli pôsobili „dôležito“ – napríklad som čistil prach za chladničkou alebo opravoval bicykel, na ktorom som ani nejazdil. No jednoducho som strácal čas.
Aj keď som neskôr zmenil smerovanie a chcel som tvoriť obsah na tému Gap Year, chýbalo mi sebavedomie. Niekde vo mne som tušil, že to nevyjde, preto som sa popri tom venoval aj mnohým iným kreatívnym projektom.
3. Zadajte si hlavný cieľ
Ak máte veľa voľného času, stanovte si hlavný cieľ a sústreďte sa výlučne naň.
Ľahko sa to povie, ale mnohí len klamú sami seba, keď sa snažia robiť priveľa vecí naraz (Sincero, 2013). Možno to znie premúdrelo od niekoho, kto má len 20 rokov a ešte ho čaká mnoho životných výziev, ale verte mi – presne to bol môj prípad. V jeden deň som písal scenáre na videá, ktoré som nikdy nemal odvahu natočiť, a na druhý deň som sa učil a tvoril 3D animácie, ktoré som nikdy nedokončil.
4. Môj štvrtý postreh: vzdelanie nie je nikdy na škodu
Je skvelé sa vzdelávať. Aj keď som si možno nič nezarobil tvorbou animácií, investoval som veľa času do učenia sa voľne dostupného programu Blender. (Fun fact: Blender je produktom Holandska.) Tento čas vôbec nepovažujem za premárnený, keďže cenné skúsenosti s týmto programom môžem využiť v budúcnosti. Rovnako aj vy môžete využiť svoje nadobudnuté skúsenosti – či už vo fitnesse, hudbe alebo v akejkoľvek inej oblasti, ktorá vás baví.
Po istom čase som pochopil, že takto to nejde a že môj biznis plán je v podstate neexistujúci. Preto som si pomaly začal hľadať prácu. Vlastne som ani nemal inú možnosť – vyradili ma z evidencie uchádzačov na úrade práce, a tak som si celý mesiac a pol, kým som si nenašiel prácu, musel platiť zdravotné poistenie. (K roku 2024 bola výška minimálneho preddavku zdravotného poistenia na Slovensku 97,80 EUR, v roku 2025 sa zvýšila na 107,25 EUR.)
Všetko zlé je na niečo dobré
Našiel som si prácu ako predavač v reťazci s oblečením, a priznám sa, v tej dobe som tú prácu neznášal. Možno to bolo z trucu a zo zášti, ktorú som cítil voči sebe, avšak bolo na tej práci niečo, na čo som sa vždy tešil – moji kolegovia. Pracoval som v skvelom kolektíve a s kolegami som si veľmi rozumel. S niektorými z nich som stále v kontakte. Mrzí ma len, že som kvôli odchodu do Holandska nestihol teambuilding.
Bolo pre mňa náročné oznámiť im, že končím, keď ma prijali na moju súčasnú univerzitu. Zobrali to však úplne v pohode.
Tak sa skončil môj Gap Year, ktorý bol nesmierne obohacujúci. Priniesol mi veľa radosti, ale aj bolesti.
Niekedy sa zamýšľam nad tým, ako by veci vyzerali, keby som odišiel do Holandska hneď. Kde by som teraz bol? Rozprávam sa so súčasnými druhákmi a predstavujem si, že sme mohli byť spolužiaci. Čítam si študijné materiály a hovorím si, že som to už mohol mať dávno za sebou. Tieto myšlienky sú však celkom zbytočné a obmedzujúce – musíme ich pustiť z hlavy, pretože nás iba vyčerpávajú.
Všetko je tak ako má byť
Ja sa radšej snažím sústrediť na to pekné – na progres a skúsenosť, ktorú mi Gap Year dal.
Preto nech už si ktokoľvek a uvažuješ nad Gap Yearom, pamätaj na to, že osud to zariadi vždy správne a privedie ťa presne tam, kam potrebuješ. Tak či už pôjdeš na vysokú školu hneď, vezmeš si Gap Year alebo sa rozhodneš neísť vôbec, je to tvoj život a jediný, kto môže rozhodnúť, čo s ním urobíš, si ty. Neboj sa vybočiť z bežnej cesty, skúšať nové veci a hľadať, čo ťa napĺňa. Každá voľba, ktorú urobíš, ťa niečo naučí a posunie ťa ďalej – a to je nakoniec to najdôležitejšie.
Zvažuješ gap year?
Na záver vám vypíšem kľúčové body a postrehy
- Gap year nie je tabu – Aj keď na Slovensku nie je bežný, môže byť cennou skúsenosťou a pomôcť pri osobnostnom raste.
- Ujasni si, čo chceš – Nie je nutné mať detailný plán, ale aspoň približnú predstavu o tom, čo chceš v tomto období dosiahnuť (cestovanie, práca, sebarozvoj).
- Stanov si hlavný cieľ – Ak máš príliš veľa voľného času, sústreď sa na jednu hlavnú vec namiesto toho, aby si robil veľa vecí naraz bez jasného smeru.
- Neboj sa skúšať nové veci – Solo cestovanie, práca v zahraničí či učenie sa nových zručností ťa môže posunúť oveľa ďalej, ako by si si myslel.
- Finančná nezávislosť je dôležitá – Ak si na gap year, je dobré mať plán, ako si zarobiť, aby si nebol úplne závislý od rodičov.
- Byrokracia je dôležitá – Nezabudni sa zaregistrovať na úrade práce, ak nemáš zamestnanie, inak si budeš musieť platiť zdravotné poistenie sám.
- Každá skúsenosť je cenná – Aj práca, ktorú nemáš rád, ti môže priniesť dôležité lekcie a skvelých ľudí do života.
- Učenie sa nových zručností sa vždy vyplatí – Čas strávený na sebe (napr. učenie sa softvérov, jazyka alebo podnikania) nie je nikdy premárnený.
- Neboj sa zmeniť smer – Ak niečo nefunguje, je úplne v poriadku skúsiť niečo iné. Netreba sa báť prispôsobiť svoje plány novým okolnostiam.
Každé rozhodnutie ťa niekam posunie – Nech sa rozhodneš akokoľvek, vždy z toho niečo získaš. Neboj sa vybočiť zo zaužívanej cesty a ísť za tým, čo ťa napĺňa.
Gap year nie je stratený čas
Gap Year nie je stratený čas, ale príležitosť na osobný rast a nové skúsenosti. Dôležité je vedieť, prečo si ho berieš, a naplno ho využiť.
Ak sa rozhodneš študovať v Holandsku, určite napíš Rebeke a Betke z Holpromu (info@holprom.eu), radi ti so všetkým pomôžu. A nie, za túto vetu mi nezaplatili. 😀
